Detskú pornografiu považujem za najhorší hnus, za ktorý by tvorcovia a distribútori mali ísť nekompromisne za mreže, ale mám pocit, že z pohľadu Internetu ide len o zámienku na obmedzovania slobody.
Nie som právnik, ale zaujímalo by ma, či cenzúra nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu obmedzovania osobnej slobody. V Ústave je totiž definovaná sloboda slova - sloboda prijímať a šíriť informácie, a cenzúra je podľa Ústavy neprípustná.
Obmedzenia základných práv sa môžu diať iba na základe zákona alebo rozhodnutím súdu.
Podľa mňa, keby filtrovanie bolo uvedené v zmluvných podmienkach, a bol by presne definovaný obsah blokovania, tak by to bolo v poriadku, pretože by šlo o vzájomnú dohodu zákazníka s poskytovateľom. Ale svojvoľne cenzurovať bez opory v legislatíve, na základe subjektívnych a nedefinovaných kritérií tretej osoby, a bez rozhodnutia súdu... to už je silná káva, hodná snáď aj žaloby. Kedy sa začnú "omylom" na zoznamy dostávať stránky opozičných politických strán?
Novela čínského trestního zákoníku legalizuje praxi věznění lidí bez soudu. Policie bude se souhlasem prokurátora oprávněna v poměrně široké škále případů (např. u podezřelých z ohrožování bezpečnosti státu, terorismu nebo korupce) věznit lidi, aniž by o tom informovala jejich blízké.
Australskou sněmovnou projde za široké politické podpory zákon, který kromě jiného zavádí tuhou cenzuru Internetu. Nic na tom nezměnil ani negativní postoj sněmovního výboru pro kybernetickou bezpečnost, který navrhuje nejprve opravit závažné chyby přijímaného návrhu.
Zejména křesťansky ladění europoslanci chtějí v EU prosadit omezení nakupování v neděli. „Nezužoval bych to jen na křesťanskou otázku. Jde obecně o duševní hygienu. Člověk by mohl čas trávit užitečnějšími věcmi než nakupováním. Když jsme bez nedělního nakupování vydrželi před dvaceti lety, vydrželi bychom to opět.“ (Jan Březina, KDU-ČSL)
V Kanadě se nyní schvaluje zákon, který umožní kterémukoli policistovi „za výjimečných okolností“ získávat bez soudního souhlasu v libovolném množství informace jako IP adresy, osobní údaje, telefonní čísla, IMEI apod. uživatelů telekomunikačních služeb.
trestny cin
Detskú pornografiu považujem za najhorší hnus, za ktorý by tvorcovia a distribútori mali ísť nekompromisne za mreže, ale mám pocit, že z pohľadu Internetu ide len o zámienku na obmedzovania slobody.
Nie som právnik, ale zaujímalo by ma, či cenzúra nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu obmedzovania osobnej slobody. V Ústave je totiž definovaná sloboda slova - sloboda prijímať a šíriť informácie, a cenzúra je podľa Ústavy neprípustná.
Obmedzenia základných práv sa môžu diať iba na základe zákona alebo rozhodnutím súdu.
Podľa mňa, keby filtrovanie bolo uvedené v zmluvných podmienkach, a bol by presne definovaný obsah blokovania, tak by to bolo v poriadku, pretože by šlo o vzájomnú dohodu zákazníka s poskytovateľom. Ale svojvoľne cenzurovať bez opory v legislatíve, na základe subjektívnych a nedefinovaných kritérií tretej osoby, a bez rozhodnutia súdu... to už je silná káva, hodná snáď aj žaloby. Kedy sa začnú "omylom" na zoznamy dostávať stránky opozičných politických strán?